Román arménskeho autora Perča Zejthuncjana spracúva epizódu z ranostredovekých dejín Arménie – príbeh mesta Aršakavan, ktoré dal podľa historických správ v 4. storočí založiť kráľ Aršak II. ako útočisko pre prenasledovaných a nástroj upevnenia svojej moci. Mesto malo byť symbolom obnovy a slobody, no zároveň vyvolalo odpor tradičnej šľachty a cirkvi, čo viedlo k jeho zániku.

Autor sa opiera o historické pramene (najmä arménske kroniky), pričom zachytáva obdobie, keď sa Arménia nachádzala medzi dvoma veľmocami – Byzanciou a Sásánovskou Perziou – a bola vystavená neustálemu politickému aj vojenskému tlaku. Konflikt medzi panovníkom, aristokraciou a cirkvou tak nadobúda širší význam: ide o zápas o smerovanie krajiny, identitu a samotné prežitie národa.

Zejthuncjan tento historický rámec dopĺňa psychologicky prepracovanými postavami a tragickou víziou ideálu, ktorý sa v praxi ukazuje ako neudržateľný. Výsledkom je silný príbeh o moci, ilúziách a páde politických utópií.

1. vydanie.– Edícia Klub čtenářů, zv. 556.- Preložil Ladislav Křehla, doslov autor prekladu.- Pekný stav 

Pre čitateľov so záujmom o historické romány, menej známe kultúrne prostredia a dejiny Kaukazu.

ZAUJÍMAVOSŤ: Mesto Aršakavan je známe aj z arménskych historických kroník ako krátkodobý, no kontroverzný experiment – jeho otvorenie všetkým vrstvám spoločnosti (vrátane utečencov a vyhnancov) bolo na svoju dobu radikálne a prispelo k jeho rýchlemu zániku.