Nenápadný formát, ale mimoriadne silný obsah aj kontext. Victor Hugo tu v sérii esejí vytvára portréty veľkých duchovných a literárnych osobností – od antiky až po novovek. Nejde o suché medailóny, ale o živé, obrazné a miestami až pateticky krásne texty, ktoré ukazujú génia ako morálnu aj tvorivú silu dejín. Hugo sa tu venuje osobnostiam ako Homér, Jób, Aischylos, Dante, Rabelais, Cervantes či Shakespeare, pričom každého z nich chápe ako nositeľa určitej duchovnej energie a historického momentu

Slovenské vydanie v preklade Joža Felixa patrí do kultivovaného edičného prostredia povojnového Slovenska a nesie výrazný rukopis edície, ktorú viedol Ján Smrek. Ide o komorný, no typograficky aj obsahovo hodnotný titul, ktorý dnes pôsobí ako elegantný relikt svojej doby.

Odporúčame milovníkom klasickej literatúry, zberateľom slovenských povojnových vydaní a čitateľom, ktorí majú vzťah k esejistike a dejinám literárneho myslenia

4. vydanie.- Čislovaný výtlačok 520/2000. Faksimie podpisu prekladateľa v tiráži.- Botanicke prekvapenie na strane 32/33. Posledné strany v malým fliačikom na rohu oriezky, inak pekný stav 

ZAUJÍMAVOSŤ: Vydanie nesie drobnú bibliografickú nepresnosť – titulný list uvádza 3. vydanie, zatiaľ čo tiráž 4.; pravdepodobne ide o prevzatie staršej sadzby bez úpravy titulného listu, čo je pri povojnových dotlačiach pomerne častý jav