Silný dokumentárno-románový text človeka, ktorý nečerpá z archívov, ale z vlastnej skúsenosti. Jozef Lánik (vlastným menom Rudolf Vrba) patril medzi prvých slovenských autorov, ktorí literárne spracovali skúsenosť s nacistickými koncentračnými tábormi. Čo Dante nevidel patrí medzi tie knihy, ktoré nevznikli ako historická rekonštrukcia, ale ako osobné svedectvo premenené na literárny tvar.

Zaujímavý je aj doslov Alexandra Matušku, ktorý knihu označuje za jedno z najvýraznejších diel svojho druhu v slovenskej literatúre. Obálka Anny Chovanovej veľmi presne vystihuje tému – fragmentácia ľudskej identity, dav, uniformita a strata individuality.

2. vydanie.- Papierová obálka trochu zvlnená, a po okrajoch ošúchaná, inak dobrý stav 

Pre čitateľov literatúry faktu, holokaustových memoárov, dejín 20. storočia a zberateľov kvalitných slovenských povojnových vydaní.

ZAUJÍMAVOSŤ: Autor písal pod pseudonymom Jozef Lánik. V skutočnosti išlo o Rudolf Vrba, ktorý spolu s Alfréd Wetzler v apríli 1944 utiekol z Auschwitz II-Birkenau a poskytol svetu jedno z najdôležitejších svedectiev o nacistickom vyhladzovacom systéme. Svoju skúsenosť autor prvýkrát spracoval už v roku 1946 v dokumentárnej brožúre Osvienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Čo Dante nevidel tak predstavuje neskoršie literárne rozvinutie tej istej autenticky prežitej skúsenosti