Silné memoárové svedectvo o rokoch 1945–1953, ktoré autor strávil v stalinskom väzení a pracovných táboroch Sovietskeho zväzu. Kniha nevznikla ako literárna fikcia, ale ako osobná výpoveď človeka, ktorý prešiel represívnym systémom zvnútra. Už v úvode autor otvorene píše, že nechcel fabulovať ani dramatizovať realitu, pretože samotné skutočné udalosti boli dostatočne silné.

Text je zaujímavý aj tým, že Slobodník vedome reflektuje vzťah k dielam Solženicyna či ďalším autorom gulagovej literatúry, no zdôrazňuje, že jeho cieľom bolo priniesť vlastnú autentickú slovenskú skúsenosť. Ide o jeden z výraznejších domácich príspevkov k literatúre o sovietskych represáliách po roku 1989.

1. vydanie.– Ilustrácie František Tomík.- Dobrý stav 

Pre čitateľov moderných dejín, politických memoárov a literatúry faktu

ZAUJÍMAVOSŤ: V závere úvodu Slobodník píše, že plným menom v knihe uvádza najmä tých spoluväzňov, ktorí sa už nevrátili alebo zomreli po návrate domov. Knihu im výslovne venuje ako osobný pomník.