Wilhelm von Humboldt patrí k zakladateľským postavám modernej jazykovedy a tento text je jedným z jeho najvýznamnejších diel. Nejde len o opis jazykov, ale o hlbokú filozofickú úvahu o tom, ako jazyk formuje myslenie, kultúru a samotné chápanie sveta. Humboldt tu rozvíja myšlienku, že jazyk nie je hotový systém, ale neustály proces – živá činnosť ducha.

Kniha presahuje rámec lingvistiky a vstupuje do oblasti filozofie, antropológie aj kultúrnych dejín. Vďaka tomu je čitateľsky náročnejšia, no mimoriadne podnetná – ide o text, ku ktorému sa vracajú generácie vedcov aj humanitne orientovaných čitateľov.

1. vydanie.- Preklad Slavomír Ondrejovič.- Pekný stav 

Odporúčame pre jazykovedcov, filozofov, historikov ideí aj čitateľov, ktorí sa zaujímajú o vzťah jazyka a myslenia

ZAUJAVOSŤ: Humboldtova myšlienka, že každý jazyk vytvára vlastný „obraz sveta“, výrazne ovplyvnila neskoršie lingvistické smery a stala sa základom úvah o jazykovej relativite v 20. storočí