Tento prvý zväzok súborného diela Ľudovít Novák predstavuje mimoriadne dôležitý návrat k základom modernej slovenskej jazykovedy. Zhromažďuje jeho rané štúdie z rokov 1929 – 1934, v ktorých sa venuje otázkam nárečí, spisovného jazyka, fonológie aj širším kultúrnym súvislostiam jazyka. Texty zároveň dokumentujú intelektuálne prostredie medzivojnového obdobia a napojenie slovenskej jazykovedy na širší stredoeurópsky kontext.

Kniha má výraznú dokumentárnu hodnotu – okrem samotných štúdií obsahuje aj odborné úvody, edičné poznámky a kontextualizáciu Novákovho diela, čím sa stáva nielen čitateľským, ale aj výskumným nástrojom. Ide o reprezentatívne vydanie, ktoré systematicky sprístupňuje autora, na ktorého sa v dejinách jazykovedy často odkazuje, no menej sa priamo číta.

1. vydanie.-  Doslov Ján Sabol, Slavomír Ondrejovič.- Roh posledných strán zvlnený po vede, inak pekný stav 

Odporúčame pre jazykovedcov, slavistov, historikov jazyka aj zberateľov odbornej slovenskej literatúry

ZAUJÍMAVOSŤ: Ľudovít Novák patril k okruhu pražského lingvistického prostredia a jeho práce reflektujú vplyv štrukturalizmu, ktorý zásadne formoval jazykovedu v medzivojnovom období