Základná vedecká práca venovaná prvej kodifikácii slovenského jazyka. Autor tu podrobne analyzuje Bernolákovo dielo, jeho metodológiu aj jazykové princípy a zároveň prináša kritické vydanie kľúčových textov Dissertatio a Orthographia.

Stanislavov výklad nepredstavuje len historický komentár, ale systematické zhodnotenie významu Bernolákovej kodifikácie v kontexte vývoja spisovnej slovenčiny. Text prepája filologickú presnosť s hlbokým porozumením jazykového vývinu, čím sa stáva dôležitým mostom medzi bernolákovskou tradíciou a neskoršou štúrovskou normou.

1. vydanie.- Edícia Spisy Slovenskej učenej spoločnosti, zv. 3.- Obálka po okrajoch len minmálne ošúchaná, inak pekný stav 

Odporúčame zberateľom slovacík, jazykovedcom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o dejiny slovenského jazyka na odbornej úrovni.

ZAUJÍMAVOSŤ: Bernolákova Orthographia (1787) bola prvým systematickým pokusom o kodifikáciu slovenského pravopisu. Zavádzala fonetický princíp písania – teda písať tak, ako sa vyslovuje – a napríklad používala znaky ako „w“ namiesto dnešného „v“ či „g“ pre hlásku „j“. Táto podoba jazyka, známa ako bernolákovčina, sa používala najmä v katolíckom prostredí a stala sa základom prvého spisovného slovenského jazyka.