Menej známa filozofická práca českého mysliteľa Bťetislava Kafku, v ktorej sa autor zamýšľa nad rozvojom ľudskej osobnosti prostredníctvom vedomého pestovania rozumu, slobodnej vôle a mravného charakteru. Kniha vznikla bezprostredne po druhej svetovej vojne a predstavuje pokus formulovať ideál človeka založený na samostatnom myslení, sebadisciplíne a osobnej zodpovednosti.

Kafka odmieta iracionalitu, poverčivosť i pasívne prijímanie autorít. Rozum chápe ako základnú tvorivú silu človeka a slobodnú vôľu ako schopnosť vedome formovať vlastný život. Opiera sa pritom o filozofickú tradíciu od Aristotela až po moderných českých mysliteľov a usiluje sa ukázať, že kultúra nevzniká iba prostredníctvom vzdelania, ale predovšetkým neustálym zdokonaľovaním vlastného charakteru. Text je písaný formou rozsiahlej filozofickej úvahy, v ktorej sa prelínajú úvahy o psychológii, etike, pedagogike, spoločnosti i duchovnom raste človeka.

1. vydanie.- Hrany len jemne ošúchané, inak dobrý stav 

Pre záujemcov o českú filozofiu, dejiny pedagogiky, etiku, psychológiu osobnosti, zberateľov povojnovej literatúry a čitateľov, ktorí vyhľadávajú menej známe filozofické práce o sebavýchove a rozvoji ľudského ducha.

ZAUJÍMAVOSŤ: Kniha vyšla v roku 1946, v krátkom období medzi koncom druhej svetovej vojny a komunistickým prevratom vo februári 1948. Jej dôraz na slobodnú vôľu, osobnú zodpovednosť a duchovný rozvoj odráža povojnovú snahu hľadať nové morálne východiská. Po nástupe komunistického režimu sa podobne individualisticky orientované filozofické práce dostali na okraj oficiálnej kultúry a diela Břetislava Kafku prestali patriť medzi bežne vydávanú literatúru.