Zriedkavý, jemne promaďaský spisok.- Chrbát na 3 miestach šitia jemne natrhnutý, inak dobrý stav.-  Štefan Launer nepredstavoval hlavnú líniu slovenského národotvorného hnutia v 19. storočí a navyše bol hlavný oponent Štúrovho jazykového nacionalizmu, sa písalo málo a zvyčajne negatívne. Príčinou bol najmä jeho negatívny vzťah k Štúrovej kodifikačnej jazykovej iniciatíve z roku 1843. Inou príčinou bol aj jeho príklon k uhorskému liberálnemu politickému modernizmu, ktorý v tom čase veľmi prekážal dominantnej konzervatívnej štúrovskej línii slovenskej politiky. Launer ponúka vlastné riešenie národnej politiky, ktoré spočíva v europeizácii slovanských národov pomocou adaptovania výdobytkov kultúrnej a politickej modernizácie dominantných západoeurópskych národov. Launerova teória bola v čase svojho vzniku idealistickým projektom, ktorému z pochopiteľných dôvodov opozičná štúrovská národotvorná elita nevenovala pozornosť.

Tlačiareň Františka Lorbera:

V roku 1837 kúpil  František Lorber tlačiareň od Cecílie Mihálikovej. Po udelení typografického privilégia ju Lorber prevádzkoval do roku 1863. V produkcii sa pokračovalo vydávaním náboženskej literatúry. Vychádzali tu práce Seberiniho, Radlinského, ale aj prírodovedné a spoločenské diela od autorov Štefana Launera a Ľudovíta Benického. Pozornosť sa venovala tlači plagátov, vydávaniu zoznamov kníh, vytlačili tu básne Jozefa Klementa a práce významného regionálneho profesionálneho historika Jána Kachelmanna. Tlačila sa historická a slovníková literatúra, vydávali sa Malíkove a Šuhajdove učebnice, výročné správy piaristického gymnázia v Banskej Štiavnici a drobná tlač. Z hľadiska slovenskej knižnej kultúry je zaujímavé vydanie diela Grammatica od Martina Hattalu, Květena Slovenska od G. Reussa a tlač Chrástekových Dejín. J. Palárik a A. Radlinský vydávali a tlačili od júla 1851 u Lorbera v Banskej Štiavnici časopis Cyril a Metod. Od mája 1860 do októbra tu Pavol Dobšinský tlačil časopis Sokol.