Keď sa povie Niccolò Machiavelli, väčšina si predstaví Vladaře. Ale práve tu – v Florentských letopisoch – je jeho myslenie najživšie. Nie v teórii, ale v praxi dejín.

Machiavelli rozpráva príbeh Florencie ako sled konfliktov, zápasov o moc a neustáleho pohybu medzi chaosom a poriadkom. Nie je to suchá kronika – udalosti premieňa na dramatické situácie, postavy majú charakter, rozhodnutia dôsledky. Číta sa to skôr ako politický román než historický text.

Zároveň je to fascinujúci pohľad na zrod modernej spoločnosti – stret šľachty a ľudu, vzostup rodu Medici, zákulisie moci. Machiavelli tu ukazuje, že dejiny nie sú náhoda, ale výsledok záujmov, stratégií a ľudských slabostí.

Edícia Živá díla minulosti, zv. 76. – Rozsiahly text, komentáre a ČB obrazová príloha.- Papieová obálka po okrajoch trochu ošúchaná, chrbátik na hornom okraji podlepený

Odporúčame čitateľom so záujmom o dejiny, politiku a fungovanie moci – aj tým, ktorí chcú pochopiť Machiavelliho mimo klišé „účel svätí prostriedky“

ZAUJÍMAVOSŤ: Machiavelli nepísal Florentské letopisy ako neutrálny historik, ale ako človek, ktorý sám pôsobil v politike – aj preto pôsobia jeho dejiny skôr ako analýza moci než kronika udalostí