Tichá, kontemplatívna próza islandského autora, ktorá sa odohráva v drsnej, takmer mystickej krajine Islandu. Príbeh sleduje osamelého muža Jón, ktorý trávi zimu v jaskyni a píše listy svojej tehotnej manželke – text sa tak prirodzene pohybuje medzi rozprávaním a intímnou korešpondenciou.

Nejde o klasický román s dejom, ale o pomalé, obrazné rozprávanie, kde má rovnakú váhu príroda, ticho aj vnútorný svet postavy. Sigurdsson pracuje s jazykom veľmi precízne a poeticky, čím vytvára atmosféru samoty, očakávania a zrodu niečoho nového – dieťaťa aj „nového času“.

Mapa Islandu na predsádke.- Preklad Lenka Zimmermannová.- Nečítaný stav

Odporúčame pre milovníkov severskej literatúry a pomalého čítania

ZAUJÍMAVOSŤ: Islandská literatúra nadväzuje na tradíciu starých ság – aj v tejto knihe cítiť ich ozvenu: izolácia, drsná príroda a človek postavený sám proti svetu, no zároveň hlboko prepojený s krajinou, pričom Sigurdsson ako výrazný predstaviteľ súčasnej islandskej literatúry túto tradíciu rozvíja moderným spôsobom, keď prepája príbeh s filozofickou reflexiou a silným vzťahom ku krajine